Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História mesta

     Dobšiná, mesto s bohatou, zaujímavou históriou a krásnou prírodnou scenériou, vstúpilo do dejín v 13. storočí ako slovenská osada založená z podnetu rodu Bebekovcov. Preslávená už v dávnych časoch bohatstvom rôznych nerastných surovín, vyvinutým banským a železiarskym priemyslom a obchodom dostala v roku 1326, ako jedna z prvých obcí horného Gemera krupinské mestské právo. V roku 1417 udelil osade kráľ Žigmund trhové právo, čo umožnilo jej rozvoj na banícke mesto.            
      Mesto má bohatú banícku históriu. Obdobia jeho slávy a prosperity boli spojené s baníctvom, ťažbou medených a železných rúd. Železorudné ložiská pre svoju priaznivú geologickú pozíciu mali najväčší hospodársky význam. Najvýznamnejšími ložiskami železných rúd boli Biengarten, Massörter, Altenberg, Gugel, Tešnárky a Georgi.  Ťažil sa tu najmä limonit a po vyťažení limonitu  siderit, ako primárny minerál, nachádzajúci sa v hlbších častiach ložiska. Mesto sa od roku 1580 v banskom podnikaní riadilo Maximiliánovým banským poriadkom. V 16.  storočí  sľubný rozvoj dočasne zastavili Turci, ktorí v roku 1584 mesto vyrabovali, vypálili a 362 občanov odvliekli do zajatia. Mestečko obnovili nemeckí prisťahovalci z iných banských oblastí východného Slovenska. Začiatkom 17. storočia bolo v Dobšinej v prevádzke päť hámrov a okolo roku 1637 viacero maší a sedem hámrov, ktoré vyrábali kvalitnú oceľ. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska. Podľa staršej odbornej literatúry bola prvá vysoká pec v Uhorsku postavená v roku 1680 v okolí Dobšinej a jej projekt mal vypracovať saský technik Daniel Fischer. V archívnych záznamoch sa však prvá vysoká pec v Dobšinej spomína až v roku 1722. Nachádzala sa v Dobšinskej Maši. Mesto tiež vynikalo v ťažbe medených rúd. Jej začiatok spadá do 14. storočia. Najznámejšie náleziská boli na Zembergu a Schwarzenbergu (Čierna hora). V 16. – 18. storočí bola známa taktiež ortuťová ruda, neskôr bizmutová ruda. Z nerastných surovín sa donedávna ťažil chryzolitový azbest, známy od roku 1723. V 18. a 19. storočí sa do popredia dostávajú niklovo-kobaltové rudy, ktoré sa vyvážali do Anglicka. Dobšiná bola v ťažbe kobaltu na prvom mieste na svete. V rokoch 1873-74  sa predávali do  Nemecka, kde sa z nich razili niklové mince. Od roku 1875 začala ich ťažba upadať a postupne pre nerentabilnosť bola ukončená. Koncom 19. storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva.
     Hospodársky rozmach vytvoril podmienky pre spoločenský a kultúrny rozvoj. Známe tu bolo latinské gymnázium, na ktorom študovali významné  osobnosti  nášho  literárneho   života  ako  Pavol  Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány a iní. V  roku  1756  vtedajšia  panovníčka  Mária Terézia udelila Dobšinej ako mestskú  výsadu  právo  na 4 výročné trhy, z ktorých význačný bol jarmok spojený s oslavou Turíc.
     Dnešná Dobšiná je mestečkom s okolo 5 200 obyvateľmi. Títo pracujú v miestnych podnikoch, v Mestských lesoch, na pílach a v malých súkromných firmách. V súčasnosti sa hospodárstvo preorientovalo na pestovanie drevín, ťažbu drevnej hmoty a jej spracovanie. Mesto má tiež bohatý potenciál pre rozvoj aktivít v turistickom odvetví.

 


 
História Dobšinej - súbor na stiahnutie

 


Úvodná stránka